Poviem vám úprimne – kedysi som nemala rada leto. Cítila som sa neskutočne zle počas tých horúcich dní, kedy slnko pieklo a len ma znervózňovalo. Vo všetkom som sa nepríjemne potila, mala som mindráky z toho, že treba mať odhalené ruky a nohy, aby moje telo aspoň trošku mohlo dýchať. Bolo to len z jedného dôvodu – nepoznala som materiály.

Ak aj vy zažívate podobné pocity, mali by ste čítať. Leto v meste býva rok od roka teplejšie (je to spôsobené klimatickou zmenou), no mne je zrazu počas neho celkom príjemne, dokonca som si ho obľúbila. Vo chvíli, keď som sa totiž začala zaujímať o slow fashion, poctivo pretriedila skriňu a spoznala všetky textilné materiály, zrazu som len nad bývalými odevmi a ich visačkami s materiálovým zložením pokrútila hlavou. 

Samozrejme, že mi bolo úplne hrozne v odevoch, ktoré síce mali krátky rukáv, ale boli vyrobené z umelých vlákien. Jasné, že priesvitná blúzka nemohla byť priedušná, keď bola len z polyamidu. Vtedy som si uvedomila, aká je podstatná edukácia o materiálovom zložení textílií, ako je dôležité študovať visačky a kupovať naozaj len oblečenie vytvorené z prírodných materiálov. Objavenie udržateľného obliekania (teda kombináciu nákupov v second handoch, vintage shopoch a u lokálnych dizajnérov) mi zároveň pomohlo nájsť svoj vlastný štýl a pochopiť to, že nepotrebujem nosiť krátke rukávy ani šortky (pretože neznášam odhaľovať končatiny), aby som neumrela od tepla. Bola to veľmi dlhá cesta, no pomohla mi objaviť štýl, vybudovať si šatník, ktorý mám rada, a z ktorého si konečne viem rýchlo vybrať čo na seba a zamilovať si aj horúce slnečné počasie. Vyvráťme si teda pár mýtov vďaka mojej vzácnej empírii.

Priesvitná neznamená priedušná

Mám pocit, že akonáhle materiál presvitá, ľudia si o ňom myslia, že je priedušný. Nemôžem sa tomu ani smiať, lebo som nebola iná. Pritom drvivá väčšina tých typických HMkových blúzok zo šifónu, ktoré visia nedotknuté na vešiakoch v sekáčoch je z umelých vlákien. Akonáhle uvidíte na visačke heslá ako polyamid, polyester, či niečo iné, čo začína na poly, vedzte, že ide o materiál z ropy, teda čistý plast. V tom nielenže nebude dýchať pokožka, ale za pár minút sa spotíte a obdaríte seba i okolie nepekným zápachom. Takéto materiály totiž neodvádzajú vlhkosť, čo sa prejavuje týmto negustióznym spôsobom.

Existujú priesvitné materiály, ktoré sú zároveň aj priedušné. Napríklad taký bavlneno-hodvábny voál, hodvábny šifón, rôzne druhy bavlny, napríklad madeira či mušelín, rafinovaný bavlnený batist (ide o tenučkú mercerizovanú bavlnu).

V dlhých rukávoch mi bude teplo...

...iba ak nepoznáte tie správne materiály. Šaty či blúzky s dlhými rukávmi z ľahučkej viskózy, batistu alebo hodvábu sú v lete lepšou voľbou ako odhalené ramená. Možno aj mne to zo začiatku znelo šialene, až kým som to neskúsila. Viskóza a hodváb sú prírodné materiály, ktoré pokožku príjemne schladia. Hodváb je dokonca termoregulačným hrdinom, tento luxusný materiál totiž v zime zahrieva a v lete chladí. Podobné vlastnosti má aj vlna alebo ľan. Dlhé rukávy z týchto materiálov vás teda nielenže osviežia, ale zároveň chránia aj pred škodlivým slnečným žiarením. V takých dlhých šatách z hodvábu alebo viskózy vám bude oveľa príjemnejšie ako v mini tielku z lycry v kombinácii so zmesovými denimovými šortkami.

Šaty z dvoch jemnučkých priedušných vrstiev viskózy. Napriek tomu, že majú rukáviky i mohutnú sukňu, neuvaríte sa v nich. Vrstvy viskózy budú rozmaznávať vašu pokožku počas jari, leta i jesene. Takéto šaty teda využijete počas troch ročných období a nielen vďaka výberu materiálu sú skvelým kandidátom pre pretancovanie celých nocí...

Polyester je teda čisté zlo...

Aj keď by sa z toho textu mohlo zdať, že som jeho veľkou odporkyňou, nie je to celkom tak. Zaručene odporúčam uprednostniť všetky vyššie uvedené textílie a aj rôzne novoty ako tencel alebo lyocel, ktoré sú podobne ako viskóza vyrábané z celulózových vlákien, no každý iným spôsobom, či bambusovú viskózu.

Treba si uvedomiť a zapamätať, že polyester a všetky ostatné vlákna s predponou poly sú umelé a nezaisťujú priedušnosť a savosť. Ale na druhej strane podporujú výdrž odevu a pokiaľ je umelé vlákno kvalitné, má tendenciu vyzerať krásne a zachovalo dlhé obdobie. Okrem toho je pevné a odolné. Polyester sa tiež nekrčí, čo je jeho výhodou číslo jeden, ktorú ľudia vyzdvihujú najväčšmi (aj keď netuším, kde vznikol úzus, že sa odev nemôže krčiť, keďže toto pravidlo nie je nikde kodifikované). Preto je prijateľným kompromisom primiešavať tieto odolné vlákna k tým prírodným. Vznikajú zmesi, ktoré sú napokon vhodné napríklad pre slávnostné odevy, pretože sú funkčné (vzhľadom na prítomnosť prírodného materiálu) a krčia sa minimálne. Keď sa k bavlne, hodvábu či viskóze primieša lycra či elastan, vznikne pružný či elastický odev. Zabezpečuje pohodlie pri pohybe, odev sa vďaka nemu väčšmi prispôsobí telu a vždy sa vráti do pôvodného tvaru. Prítomnosť takého elastanu je vítaná napríklad v jemnom hodvábe, ktorý sa vo svojom stopercentnom zložení počas opotrebovania rozchádza od švíkov, zjemňuje sa na „pavučinku“, čo vedie k dierkam, no elastan túto nevýhodu potláča, keďže sa vlákno môže pri obliekaní a nosení natiahnuť.

Nevýhodou zmesových materiálov je, že prichádzajú o svoju čistotu, a teda ich nie je možné recyklovať, ich rozklad v prírode musí byť komplikovanejší. Každopádne ich prítomnosť v odevoch je praktická a možno v konečnom dôsledku i udržateľná z toho hľadiska, že sa tak ľahko neopotrebujú a nezostarnú.

Upcyklovaná sukienka z vintage polyesteru. Ak mám takýto krásny kúsok látky, ktorý prežil už roky a pri správnom spracovaní a udržiavaní môže prežiť ďalšie, je lepšie ho ignorovať alebo nosiť, hoci ide o umelé vlákno? Polyesterová šatovka spracovaná do sukienky je vyhovujúcou ideou, sukňa sa totiž toľko nedotýka pokožky, takže vám v nej nebude nepríjemne a vôbec sa nekrčí. 

Hodváb je len to lesklé a jemné...

Nie je. Keď sa povie hodváb, väčšina ľudí (čo som si všimla) si hneď predstaví ľahkú splývavú tkaninu s leskom. Pred očami sa im totiž hneď vybaví hodvábny satén. No hodváb má mnoho podôb. Môže byť hladký, elegantný lesklý, teda satén, ale môže byť šušťavý a sošný, čo je prípad taftu, alebo mať viditeľnú tkanú štruktúru plnú priznaných zámotkov, vtedy ide o dupion. Môže fungovať aj ako šifón, šifón s tkaným vystupujúcim vzorčekom sa označuje ako devoré, dokonca existuje i ako tyl, či organza a pôvodný zamat bol väčšinou len z hodvábu.

Veľa ľudí si ho pletie s polyesterovým saténom, no nečudo, ten vedia totiž vyrobiť tak dokonale, že naozaj vzhľadom a na dotyk pôsobí ako hodváb. Často to zákerní výrobcovia zaklincujú ešte pomenovaním umelý hodváb a napokon až skúška ohňom (hodváb horí a pri horení smrdí živočíšne ako rohovina, teda spálené nechty či vlasy, zatiaľ čo polyester sa taví) ukáže, z čoho je materiál skutočne zložený. Verte, že niekedy je jeho omak čudný, nedokonalý, no keď si ho oblečiete, viete, že je to to pravé, čo chce rozmaznať vašu pokožku. 

Upcyklovaná blúzka z hodvábnych zvyškov a polymidového tylu. Kombinuje prírodný i umelý materiál, no pri jej tvorbe som myslela na to, kde umelá krajka bude dekorovať a nie zavadzať. Lepšie ako jednotlivé kúsky materiálu vyhodiť, no nie? 

Tak pomohol vám môj stručný manuál o materiálovom zložení odevov aspoň trochu? Snáď už si budete vedieť vyselektovať z dostupných odevov to pravé, v čom sa budete cítiť príjemne, napríklad na piknik či na letnú svadbu.

Krásny deň vám želá Veronika z Vivien Mihalish