...už to uprašné počasie naznačovalo, že dnešný deň bude iný. Viete, mohlo by sa zdať, že nočnou morou krajčírov je, že rozžeravná žehlička prejde po tenkej vrstve pokožky ruky, alebo že si nožničkami odstrihnete bruško pršteka. Mohlo by sa zdať, že to je situácia, kedy navíjate na stroji cievku a rýchlo kmitajúca ihla medzi niekoľkými vrstvami kovu sa v jednej stotinke sekundy vzprieči a zlomená vystrelí rovno do dúhovky...

...so zlou predtuchou som odomykala dvere dielne, ale alarm sa podarilo odblokovať úspešne, nezavsietil červený trojuholník s výkričníkom. Zlý pocit som mala aj vtedy, keď som zapínala žehličku, v hlave mi preskočila myšlienka, že sa aj dva razy musím vrátiť, aby som si overila, že kontrolka nesvieti a plamene nepohltia počas noci moju skromnú dielničku. Nepokoj na duši prišiel aj keď som zapínala hlučné tlačidlo na šijacom stroji...

...no nič sa nenaplnilo. Stroj frčal ako čerstvo naolejovaný, dokonca nedošla ani nitka zo spodnej cievky počas dôležitého stehu, preboha tak prečo šialenstvo doslova zožiera môj mozog a mráz mi nepríjemne behá po chrbte?

...a vtedy to prišlo. Telefonát. Hlasná nepríjemná melódia, aby som ju počula vždy, keď je to potrebné. Známe meno, ktoré ma môže iba potešiť...alebo predsa nie?

Ako sled niekoľkých fotografických obrázkov, moja hlava za sebou prehrala niekoľko myšlienok, ktoré vyskladali film. Tie šaty, ružové šaty z kvalitného bavlneného saténu ododovzdané na poslednú chvíľku, prerábané dodatočne, ktoré mali dnes okúzliť na prekrásnej žene s mahagónovými kučeravými vlasmi. Tá si k nim doladila styling! Už od jari vedela, aké farby k nim treba doplniť, aby efektne vystihli dresscode napísaný na pozvánke. Čierna flitrovaná čelenka robená na mieru, ktorú dostala od svojich milovaných, flitrovaná dokonalo ladiaca kabelka, čierne zamatové sandálky na podpätku s mašľami okolo členkov, sako zo secondhandovej aplikácie plné ligotavých flitrov vo vzácnej farebnosti...no a napokon tie šaty! Ten model, ktorý mal efektne doplniť celý look, aby fantasticky zažiarila, sa odrazu stal problémom. V krátkej naliehavej minúte mi roztraseným hlasom oznámila, že bežec zipsu praskol. Malý kúsok tvarovaného plastu, čo plní dôležitú funkciu a drží vlastne celé šaty pokope sa rozpadol na márne kúsky, akoby ste ho položili na ťažký dubový stôl a tresli po ňom kladivom. Aká to temnota sa tento rok zniesla nad všetkými ružovými zipsami?

Panika zasiahla moje telo a s poľutovaním som sa ospravedlnila, že v polhodine nedokážem danú situáciu vyriešiť. Moje telo v adrenalíne však stepovalo po vŕzgavej podlahe a môj mozog sa snažil nájsť alternatívu v záplave odevov. Veľkosť možno trafíte, aj strih, ale čo tá farba? Zdvihla som telefón naspäť a volala nazad s návrhmi vhodných odevov. Lenže žiadne nekorešpondovali s pôvodným plánom. Moje šialenstvo by sa dalo krájať. V danom okamihu by som si odkusla všetku kožu okolo nechtov. Riešenie, proste mi ponúkni riešenie! Rýchle! prosila som svoj mozog ako v modlitbách.

"A čo keby som ťa do nich zašila?" vyhŕklo zo mňa odrazu. No vôbec som v tej chvíli nevedela, ako to urobím. Veď šaty vyzlečené z postavy sú také tvárne, možem si ich otáčať, možem s nimi komunikovať, môžem ich ohýbať...a zrazu mám s nimi pracovať tak, že v nich bude odeté ľudské telo. No čas sa neúprosne krátil a o chvíľku zvonček na dverách rozozvonila silueta ženy, nádherne nastajlovanej ženy, ale aj nervóznej a upachtenej ženy, ktorá odo mňa potrebovala zafixovať šaty v krátkej dobe.

Ihlu a niť som mala navlečenú a hlboký rázporok po pokazenom zipse som začala postupne malý steh po stehu zašívať. Vlásnica prenikala cez vrchné vlákna najprv neobratne, no postupne sa stehy spravidelnili a ženino telo sa začalo spájať so šatami. Pravidelnosť a hladkosť vnikania nite do saténového súkna sa stala melódiou, unášala ma myšlienkami inde, akoby som pozerala zvrchu na akúsi estetickú symfóniu. Harmónia a pokoj vychádzali z celej činnosti, celý svet sa upokojil, panika ustúpila, akoby všetko bolo tak, ako malo byť. Akoby malý prelet nad peklom, vyrušenie z obvyklého, zlá predtucha mali priviesť moju dušu na tiché a pokojné miesto. Akoby som tancovala a boal radostná, no ja som len stála kŕčovito za chrbtom dievčiny a pravidelne šila. Nepočula som vzlyky, nevidela som zmenu v jej gestách...Tieto stavy katarzie mi dokázalo navodiť iba šitie. Moja droga, moje ópium, v ktorom som zabúdala na všetko okolo, strácala pojem o veciach...aj o tom, kde končí ona a kde začínajú šaty....